Poznáte to. Na začiatku sú vysoké ciele, ideály, nadšenie. Známy príbeh mladíka z knihy Grahama Greena – A Burn Out Case (Prípad vyhorenia), sa príliš podobá na súčasnú realitu. Mimoriadne talentovaný mladík, architekt, ktorý je až príliš zapálený pre svoje plány. Je plný ideálov, zdoláva životné a profesijné prekážky. Neskôr sa stretáva s absurditou života a preto sa dostáva do fázy nespokojnosti, kedy jeho nadšenie z práce stále klesá. Čoraz viac znechutený si uvedomuje svoj stav “horenia”.
koho ohrozuje syndróm vyhorenia
Stala sa práca Vaším zmyslom života? Ak sa príbeh mladíka nápadne podobá na Vás, skúste sa zamyslieť, či nie ste ďalší v poradí. Syndróm vyhorenia sa totiž často vyskytuje u výkonných ľudí so silnou potrebou úspechu. Jedná sa obvykle o kombináciu veľkej miery pracovného zaťaženia, zodpovednosti, nedostatku odpočinku a nevhodného životného štýlu. Týka sa to najmä tých, ktorí venujú svojej práci príliš veľkú pozornosť .
Vo výskume, ktorý bol realizovaný vo Veľkej Británii v roku 2013, až 30% HR riaditeľov uviedlo, že u zamestnancov ich spoločnosti registrujú syndróm vyhorenia. V Nemecku trpí syndrómom vyhorenia 2,7 milióna pracujúcich ľudí. V Českej republike sa syndróm vyhorenia vyskytuje u 4 – 10% pracovnej populácie. Dôsledkom vyhorenia je aj negatívny vzťah medzi emočným vypätím a štýlom vedenia manažéra.
prečo vlastne vyhoríme?
„Burn out“ sa vníma ako hlavná kríza človeka v pracovnej kariére, ktorá vedie k apatii k bežnému životu, k neúspechom, k celkovej únave, vyčerpanosti osamelosti, až k depresii. Prečo je to tak? Naše nadšenie z práce a ideály sú častokrát bezprostredne konfrontované s realitou, ktorá nie je vždy, povedzme si na rovinu, v súlade s našou predstavou. Ak tento stav pretrváva dlhodobo, nastáva pocit frustrácie, ktorý môže mať nielen psychické, ale aj fyzické prejavy.
Syndróm vyhorenia je často dôsledok neustáleho stresu, pričom zamestnanec nevidí cestu, podporu ako sa z neho vymaniť. Ako prvý pojem „burn out“ použil v 1975 psychoanalytik Henrych Freudenberger, ktorý sa inšpiroval práve príbehom o mladíkovi. Tento pojem zadefinoval ako „konečné štádium procesu, kedy ľudia, sa hlboko niečím emocionálne zaoberajú, strácajú svoje pôvodné nadšenie a svoju motiváciu“.
ako predchádzať syndrómu vyhorenia
Pokiaľ sa nechcete dostať do stavu vyhorenia, osvojte si niekoľko dobrých rád, ktoré mu účinne napomáhajú predchádzať.
- správny výber zamestnanca – na zvládnutie syndrómu vyhorenia treba popracovať a to hneď pri výbere zamestnancov, správnou diagnostikou. Nezameriavať sa iba na odborné znalosti, ale je potrebné brať do úvahy osobnostné predpoklady. To isté platí aj pri uchádzačovi. Každý si musí odpovedať na otázku, či dokáže zvládnuť záťažové situácie v danej pracovnej pozícii.
- mentálna hygiena – dôležité je dodržiavanie mentálnej hygieny nielen u manažérov, ale aj zamestnancov. Vyčerpanie z práce so sebou prináša veľkú dávku nechute, apatie.
- životný štýl – tvorte si vlastné hodnoty, nájdite si koníčky, čokoľvek, čo Vám pomôže odpútať svoje myšlienky od práce. Nech Váš život netvorí len práca.
- vzťahy na pracovisku – manažér sa musí zaujímať o to, ako zvládajú stres a záťažové situácie zamestnanci. Podpora zo strany riadiaceho pracovníka je vždy dôležitým motivačných faktorom, ako aj vzájomné vzťahy kolegov a efektívna komunikácia.
- zmena zamestnania – nikto nemôže odísť priamo do džungle, ako to bolo v prípade mladého architekta v príbehu. No zvážte si Vaše ďalšie kariérne smerovanie.
Spoznajte svoju mieru náchylnosti k vyhoreniu cez krátky relevantný psychologický dotazník.
Autor
Aneta Vančová